Tokajská vínna cesta

      Najviac vína vyvážali v 16.-18. storočí do pohraničných vínnych stredísk poľského kráľovstva hornouhorské slobodné kráľovské mestá Prešov, Levoča, Bardejov, Košice, Kežmarok a Sabinov, ktoré mali v Podhorí (Hegyalja) vlastné vinice a časť vína nakupovali. Z Podhoria (Hegyalja) vyvážali vína mestečká Tokaj, Tarcal, Tállya a Tolcsva ako aj niektoré vinohradnícke obce.
      Tokajská vínna cesta v načrtnutom severnom smere ako krajinská cesta cez Zemplínsku župu prechádzala cez Sárospatak a Sátoraljaújhely, cez Slovenské Nové Mesto, Viničky a Malú Tŕňu na Trebišov a Sečovce a odtiaľ do vínnych stredísk v hornouhorských kráľovských miest išli kolóny kupcov s tokajským vínom po cestách, ktoré sme načrtli vyššie, cez karpatské priesmyky do poľských pohraničných vínnych stredísk na Podkarpatsku. Z týchto vínnych stredísk smerovali uhorské (tokajské) vína hlavne do Krakova, ale aj Lublina, Chelmu a iných poľských miest, kde sa tiež vyvážali a predávali. Osobitná pozornosť na Tokajskej vínnej ceste patrí Spišskej Kapitule, ktorá mala tiež vinice v Olaszliszke a obchodovala s tokajským vínom. Rovnako vína nakupovali aj poľské kláštory a mníšske rády, ako aj biskupstvá, šľachta, vojvodstvá i kráľovský dvor.
      Tokajská vínna cesta končila po súši až pri Baltskom mori a odtiaľ, v čase rozvinutých obchodných vzťahov s Ruskom, pokračovala na lodiach do Sankt-Peterburgu. Napísala tak jednu z významných kapitol v dejinách tokajského vinohradníctva a vinárstva. Viaceré skutočnosti naznačujú, že bolo viac vínnych ciest, po ktorých kolóny kupcov vozili znamenité tokajské vína do Poľska, Ruska, Sliezska a do iných krajín Európy, ktorým venujeme pozornosť.